Učebný materiál

Forma predkladania úloh

09.10.2010 16:00

Tak ako bolo už mnohokrát zdôraznené platí, že úlohy musia byť pre dieťa predovšetkým jasné a zrozumiteľné. Jednotlivé komponenty úlohy musia spĺňať rôzne individuálne kritériá:

  • musia byť vyrobené z materiálu, ktorý je pre dieťa príjemný, ale ktorý príliš neprovokuje k stereotypnému zaobchádzaniu,
  • musia spĺňať prísnu požiadavku zrozumiteľnosti - t.j. zameriavať sa len na ten apsekt, ktorý práve chcem dieťa naučiť,
  • manupulácia s nimu musí byť pre dieťa ľahká,
  • ich technické prevedenie musí zaručovať úsoech, t.j. splnenie úlohy,
  • technické prevedenie má byť čo najtrávacnejšie.

Podľa menovaných kritérií sa nám ako najvhodnejšie osvedčili úlohy vyrobené z: kartónu alebo iného tvrdého papiera zalaminované alebo oblepené lepiacou páskou, pre niektoré deti je vhodnejším materiálom drevo, preglejka, sololit a pod. Veľmi dobre sa tiež pracuje ak je úloha vyrobená z plastu. Aby jednotlivé časti úloh "stáli pevne na svojom mieste" je dobré používať na oboch dieloch úloh suché zipsy, alebo iné spôsoby upevňovania. Keď chceme napr. naučiť dieťa triediť predmety podľa farieb, nezabúdajme, že prvou fázou musí byť triedenie predmetov, ktoré sú vo všetkých vlastnostiach rovnaké, (tvar, veľkosť), líšia sa práve a len vo farbe. Dodržujme zásadu jedného nového aspektu na ktorý sa dieťa má zamerať v precese účenia. Až keď sme si istí, že túto úroveň dieťa zvládlo, môžeme úlohu o krok sťažiť, ale zase len v jednom aspekte, napr. pridať ďaľšiu farbu ale ponechať predmety vo všetkých vlastnostiach rovnaké, stále odlišné len vo farbe.

 

 

 

PaedDr. Andrea Šedibová: ABC Autistickej triedy

Foto: Súkromná ZŠ s MŠ pre žiakov s autizmom Prešov

Organizácia úloh

09.10.2010 18:56

Aby úlohy hovorili skutočne samy za seba, je najmä na začiatku nevyhnutné, aby boli dieťaťu predkladané v rovnakej vonkajšej forme, teda tak, aby dieťa nemalo problém už len z toho, že nevie ako si má veci na stole usporiadať, kde má položiť jednotlivé diely úlohy tak, aby mu nepadali, navzájom nezavadzali, aby mal všetko "pripravené k okamžitému použitiu". Nezanedbateľnou nie je ani požiadavka, aby z úlohy pokiaľ možno nič nechýbalo alebo naopak aby niečo neprevyšovalo. Najschodnejším riešením sa preto zdá umiestnenie úloh do uzatvárateľných obalov (krabíc, téglikov, obálok, košíkov, zakladačov a pod.)

Najjdednoduchšou úrovňou organizácie je tzv. jednokrabicová úloha rozdelená na dve alebo viac častí: pričom ľavá strana je vždy tá, v ktorej sú tie časti úlohy s ktorými treba manipulovať, ktoré treba presunúť do pravej strany krabice, čím bude úloha splnená. Takéto prevedenie úlohy nesie jasnú vizuálnu informáciu o tom, čo má dieťa robiť, ako, koľko toho má, ako aj jasný signál, že je úloha dokončená. Všetky tieto informácie sú pre autistické dieťa veľmi dôležité a ich zaručením eleminujeme mnoho rušivých a nezrozumiteľných okolností, pre ktoré by autista vôbec nebol schopný úlohu splniť.

Ťažšia organizácia úloh je tzv. jednokrabicová, viackroková úloha.Jednotlivé diely úlohy sú tiež uložené v jednej krabici, či obale, ale dieťa ich musí vyložiť na stôl, určitým spôsobom usporiadať a až potom vykonať vlastnú úlohu. K tomu, aby dieťa vedelo ako si všetko na stole rozložiť, slúži vizuálna pomôcka - vizuálny návod ktorý je v krabici. Je to vlastne podložka na ktorej je nákres jednotlivých častí úlohy ktoré sa nachádzajú v krabici. Dieťa si má na stôl vždy ako prvú rozližiť túto podložku. Podľa nej potom vie kde patria ostatné časti úlohy. Rovnako ako pri jednokrabicových úlohách aj v tomto prípade platí, že by dieťa malo postupovať zľava doprava - pri rozkladaní, ale najmä vlastnom vykonávaní úlohy.

 

PaedDr. Andrea Šedibová: ABC Autistickej triedy