Štrukturalizácia, vizualizácia, individuálny prístup

Úvod

01.10.2010 15:00

Autista nie je schopný sám si organizovať vlastný život, nerozumie bežným prostriedkom dorozumievania a nie je schopný dostatočne regulovať vlastné správanie. Vieme však, že vizuálne informácie spracúva veľmi rýchlo, že si zrakové podnety "všíma" viac ako ostatné.

Tento poznatok využívame práve na zvyšovanie pohotovosti k učeniu a nazývame ho vizualizáciou. Pre autistu vidieť znamená vedieť. V praxi to znamená komunikovať s autistom takým spôsobom, ktorý hovorí sám za seba, takže dieťa vie: čo a ako má robiť aj bez slovnehého vysvetľovania. Inými slovami vizuálna štrukturalizácia sa dosahuje:

- pomocou vizualizovanej zrozumiteľnosti

- vizualizovanej organizácie

- vizualizovanej inšrukcie.

Hoci celú skupinu autistov spájajú spoločné charakteristiky, každé dieťa s ktorým sa stretneme a s ktorým chceme začať pracovať je individuálne. Na začiatku, pri tvorbe individuálnych programov, je nevyhnutné každé dieťa ohodnotiť v jednotlivých oblastiach rozvíjania, vrátane analýzy správania. V každej situácii je nevyhnutné pristupovať k dieťaťu individuálne - práve na základe poznania jeho úrovne vo všetkých oblastiach vývinu.

 

PaedDr. Andrea Šedibová: ABC Autistickej triedy

Denný plán

02.10.2010 15:00

Každý z nás sa ráno budí s určitou predstavou dňa do ktoréh vstupujeme. Vieme aké najdôležitejšie udalosti nás v tento deň čakajú, vieme v akej časti dňa sa majú stať. Sme si istí, že niektoré z týchto činností budú časovo predbiehať iné - pretože je to nevyhnutné. Iné činnosti síce máme naplánované, ale okolnosti môžu ich poradie zmeniť, alebo dokonca niečo čo sa malo stať, sa dnes nestane a namiesto toho si do nášho diára zaradíme niečo iné. Vždy si uvedomujeme, že k zmenám môže dôjsť a sme schopní sa im prispôsobiť.

A ako je na to autista? Nemá predstavu dňa a sledu jednotlivých činností, ktoré ho čakajú, chýba mu vnútorná predstava dňa - predstava času. Niektoré činnosti je schopný vykonávať v správnom čase a na správnom mieste, iné vôbec nie. Pre zlé porozumenie reči si dieťa z počutého nevytvorí koncepciu dňa, nechápe že je potrebné robiť niečo iné po určitej činnosti, keď obvykle po tejto činnosti nasleduje iná aktivita. ("Prečo ma mama zrazu zase oblieka - keď sme sa pred chvíľou vrátili z obchodu? Veď teraz by sme sa mali hrať s mojimi obľúbenými loptičkami! Každý deň to predsa tak býva!" - Matka zabudla kúpiť v obchode niečo také dôležité, prečo sa potrebuje vrátiť. Dieťaťu povedala, že musia ísť naspäť do obchodu, lebo na niečo pri nákupe zabudli.) Môže tejto zložitej situácii rozumieť autistické dieťa? Dokáže sa jej bez problémov prispôsosobiť? Vo väčšine prípadov: NIE. Takéto bežné udalosti sú pre rodinu s autistickým dieťaťom zdrojom stresu z očakávanej reakcie dieťaťa (krik, sebazraňovanie, agresivita voči matke, truc). Keď je to len trochu možné, rodina sa radšej prispôsobí dieťaťu akoby mala čeliť záchvatu, ktorý bude nasledovať!

Ako sa dajú riešiť takéto problémy? Opäť využijeme to, v čom vieme že sú autisti dobrí: zrakové vnímanie a vizuálna pamäť. Dieťaťu zviditeľníme deň tzv. denným plánom. Obvykle má formu panelu, vyrobeného z kartónu, či dosky, ktorá má určitú farbu ktorú potom volíme aj pre iné pomôcky a predmety pre to ktoré dieťa v skupine. Na pláne je veľkými tlačenými písmenami napísané meno dieťaťa ktorému plán patrí a nalepená jeho fotografia. Dieťa si takto svoj plán väčšinou obľúbi - aj keď ešte nechápe jeho účel. Plán je umiestnený tak, aby dieťa k nemu malo ľahko prístup. Funkcia plánu spočíva v tom, aby vo zviditeľnenej podobe napovedal autistickému dieťaťu čo má práve robiť, čo bude robiť potom, kedy bude robiť to, čo má rado. Najčastejšia podoba denného plánu je kartónový panel, ktorého stredom prechádza súvislý pás suchého zipsu. Panel môže byť orientovaný do vodorovnej alebo aj zvyslej polohy - podľa potrieb dieťaťa, na konci plánu (dole alebo v pravo) je umiestnený tzv. "zberný kôš". Na suchom zipse sú v symbolickej podobe zoradené jednotlivé aktvity dňa, v takom poradí v akom budú prebiehať (napr. PRECHÁDZKA, UMYŤ RUKY, PIŤ, ODDYCHOVAŤ, atď.). Podľa toho dieťa vie ČO má robiť.

Predtým ako si vysvetlíme, ako sa denný plán používa, je potrebné objasniť si predovšetkým úroveň zvolených symbolov, ktorá závisí predovšetkým od schopností dieťaťa chápať ich význam, ale aj od úrovne jemnej motoriky (schopnosti samostatne so symbolmi manipulovať).

                   

 

PaedDr. Andrea Šedibová: ABC Autistickej triedy

Foto: Súkromná ZŠ s MŠ pre žiakov s autizmom Prešov

 

 

Úroveň symbolov

03.10.2010 15:00

Predtým ako sa rozhodneme akú úroveň alternatívnej/augmentatívnej komunikácie začneme s dieťaťom používať, musíme samozrejme zistiť, na akej úrovni porozumenia symbolov dieťa momentálne je a akú vyššiu úroveň by bolo schopné zvládnuť. K tomu nám poslúžia informácie o jeho schopnostiach porovnávať:

predmet s predmetom - dieťa dokáže priradiť predmety z ľavej strany k rovnakým predmetom vpravo (a preložiť ich tam)

predmet s obrázkom - dieťa dokáže porovnať predmety z ľavej strany s ich zobrazením na pravej strane (a preložiť ich tam)

obrázok s obrázkom - dieťa porovná rovanké obrázky - priadí obrázky zľava k rovnakým obrázkom vpravo.

slovo k obrázkom - dieťa priradí podľa významu slova slovo zľava k obrázku na pravej strane.

Podľa toho, ktorý typ úloh dieťa zvládne, volíme preň symboly na úrovni:

1. Predmetná

2. Obrázková

3. Obrázkovo-slovná

4. Slovná

Všetky uvádzané úrovne symbolov sa používajú na denných plánoch každého dieťaťa - ako symboly jednotlivých činností dňa, ale aj ako prostriedky alternatívnej/augmentatívnej komunikácie, ktoré nosí dieťa pri sebe a vyjadruje nimi svoje potreby.

1. Predmetná

Ako najnižšia úroveň má predmetná komunikácia aj najväčšie obmedzenia. Ku komunikácii využíva skutočné predmety, alebo ich zmenšeniny. Ak chceme dieťa naučiť používať predmety ako prostriedky aktívnej komunikácie, vyzerá nácviková situácia napr. takto: dieťa chceme naučiť, aby ukazovaním na pohár vyjadrovalao svoju žiadosť: Prosím si piť. Na stole pred dieťaťom je prázdny pohár. Dieťaťu dáme príkaz: "UKÁŽ!", (samozrejme za predpokladu, že sme si istí, že dieťa je momentálne smädné), a podľa potreby mu pomôžeme dať prsty do správnej polohy s ukázaním na pohár. Po ukázaní na pohár a nadviazaní očného kontaktu, ihneď nalejeme dieťaťu do tohoto pohára vodu.

Keď dieťa chápe význam symbolu v situácii straovania, skúsime použiť zmenšeninu skutočného pohára. Aby ale bolo vyjadrenie potreby pre dieťa vždy dostupné, znamená to, že musí mať komunikačný symbol vždy pri sebe. Práve v tom spočíva veľké obmedzenie predmetnej úrovne AAK len na potreby s možným predmetným vyjadrením. V každom prípade ale netreba zabúdať, že aj napriek značným obmedeniam, predmetná forma komunikácie umožňuje mnohým neverbálnym autistom vyjadrovať aspoň základné potreby (Prosím si piť, Som hladný, Chcem ísť na WC, Chcem sa venovať svojej stereotypnej činnosti, atď.)

 

2. Obrázková
3. Obrázkovo-slovná úroveň

Obe tieto formy sa v praxi veľmi často zlučujú do jedinej: obrázkovo - slovnej, kartičkovej formy. Nameisto predmetov ako symbolov používaných na predošlej predmetnej úrovni komunikácie, sa dieťa učí používať kartičky - s obrázkam činnosti/predmetu, pod ktorým je veľkým tlačeným písmom napísaný jej význam. Aj napriek tomu, že niektoré deti sa nikdy nenaučia čítať v pravom zmysle slova, po čase môžu byť schopné zapamätať si slovo pod obrázkom globálne, vnímajúc ho ako obraz. Práve v tom spočíva syntéza obrázkovej a obrázkovo-slovnej formy do v praxi využívanej obrázkovo-slovnej fomry.

K tomu, aby sa dieťa mohlo začať učiť používať kartičky, musí byť samozrejme schopné porovnávať skutočný predmet s obrázkom, ktorý ho znázorňuje. Nácviková situácia používania kartičiek ako prostriedkov aktívnej komunikácie je podobná ako pri predmetnej komunikácii, s tým rozdielom, že tu už musíme zdôrazniť súvislosť medzi skutočným predmetom a kartičkou. Rovnako ide vlastne o to, aby dieťa vyjadrovalo svoju potrebu tým, že terapeutovi ukáže, resp. podá kartičku s vyjadrením svojej žiadosti, so súčasným nadviazaním očného kontaktu. Podobne ako pri predmetnej komunikácii aj v tomto prípade to znamená, že by dieťa malo mať pri sebe vždy tie komunikačné kartičky, ktoré v danej situácii môže potrebovať a naopak: nikdy by nemalo mať tie, ktorých významu - žiadosti za daných okolností nemôže byť vyhovené. T.j. po každej žiadosti vyjadrenej zo strany dieťaťa prostredníctvom predmetu alebo kartičky, musí nasledovať vyhovenie, ako pizitívne posilňovanie želanej formy komunikácie.

   

4. Slovná

Slovná úroveň AAK je určená tým deťom, ktré sa naučili čítať. Namiesto syntézy obrázka so slovom, využíva len kartičky so slovným vyjadrením žiadosti a potrieb.

Niektoré nehovoriace autistické deti sú napriek svojej neschopnosti hovoriť schopné písať a dokonca chápať význam písaného slova. Pre ne je určená najvyššia forma AAK.

5. Písaná

Využíva sa najmä ako prostriedok aktívnej komunikácie, teda nie na dennom pláne. Namiesto obrázkových či slovných kartičiek, nosí dieťa pri sebe lístočky vhodnej veľkosti a písaciu potrebu. V momente potreby vyjadriť akúkoľvek žiadosť, túto namiesto ukazovania kartičiek napíše, podá terapeutovi. Úloha je samozrejme značne sťažená tým, že dieťa nemá žiadnu vyzuálnu pomôcku, musí si samé vybaviť slovo - žiadosť, musí ho vedieť napísať. Na druhej strane sa však táto úroveň najviac približuje možnostiam normálnej komunikácie, neobmedzenej na okruh nositeľných predmetov alebo kartičiek, ako aj sociálne prijateľným formám vyjadrovania sa na verejnosti za predpokladu väčšieho porozumenia zo strany nepostihnutého okolia.

 

PaedDr. Andrea Šedibová: ABC Autistickej triedy

Foto: Súkromná ZŠ s MŠ pre žiakov s autizmom Prešov

 

Adaptované prostredie

09.10.2010 15:00

Prostredie triedy, podobne ako domáce prostredie, má byť jasne členené podľa funkcie ktorú má ten ktorý kútik spĺňať. Tak ako v byte vykonávame určité činnosti na k tomu určenom mieste (jeme v kuchyni, umývame sa v kúpeľni, oddychujeme v obývačke atď.), aj trieda musí rešpektovať tieto jasné funkčné požiadavky. Autista má veľké preoblémy so zovšeobecňovaním, resp. s chápaním významu, preto je potrebné napomôcť tomu, aby chápalo k čomu slúži ten ktorý kútik v triede (kde má robiť činnosť zobrazenú na dennom pláne). Opäť k tomu využijeme prednosti vizuálneho vnímania autistov: každý funkčný priestor označíme symbolom (predmetom, obrázkom alebo slovom), takým istým aký dieťa používa na svojom dennom pláne. (Je nevyhnutné, aby symboly boli rovnaké!) Tak dostane každý označený priestor jednoznačný účel (práca = učenie, hra, oddych, stravovanie, počúvanie hudby, ručné práce, domáce práce atď.). Každá zo spomínaných činností musí prebiehať len v nato určenom priestore, takže dieťa vie, KDE má činnosť vykonávať.

 

PaedDr. Andrea Šedibová: ABC Autistickej triedy

Foto: Súkromná ZŠ s MŠ pre žiakov s autizmom Prešov