Diagnostický dotazník typu ADD Amenovej kliniky

Dotazník typu ADD

 

Každodenné používanie funkcií mozgového zobrazovania v klinickej praxi je stále, bohužiaľ, desať až pätnásť rokov pozadu. Avšak ja som vytvoril nástroj, ktorý umožňuje iným použiť informácie, ktoré sme získali. Na základe na viac ako 10 000 SPECT štúdii mozgu a viac ako 15 000 vyhodnotených pacientoch som určil šesť rôznych typov ADD. V priebehu viacerých rokov sme vytvorili klinický dotazník na diagnostiku šiestich typov ADD. Vyvinuli sme nástroj umožňujúci ostatným využitie výhod z informácií, ktoré sme získali. Založené na vyše 10 000 mozgových SPECT a vyše 15 000 hodnotených pacientoch, identifikovali sme šesť rozdielnych typov ADD. Počas rokov sme vyvinuli klinický dotazník na hodnotenie týchto typov ADD bez používania funkčného mozgového zobrazovania. Dotazník typu ADD Amenovej kliniky je 71 otázok, ide o sebahodnotiaci dotazník mapujúci syndróm ADD a jeho šesť základných typov. Tento dotazník prešiel mnohými kontrolami, a sme si istí že počas nasledujúceho používania prejde ďalšími, a významne súvisí aj so SPECT zobrazovaním. Tento dotazník používame na Amenovej klinike tiež ako súčasť nášho hodnotenia.

 

Sebahodnotiace dotazníky majú značné výhody, ale aj obmedzenia. Sú rýchle, nenákladné a ľahko vyhodnotiteľné. Jedno z nebezpečí však je, že ľudia ich môžu vyplniť spôsobom, ako chcú byť sami vnímaní. Napríklad, niektorí ľudia zaznačia všetky syndrómy ako často sa vyskytujúce, hovoriac: „Som rád, že mám problém s ktorým mi môžu pomôcť, alebo môžem mať ospravedlnenie pre problémy ktoré mám.“ Niektorí ľudia zase absolútne popierajú: nechcú vidieť žiadne osobné nedostatky a nevidia svoje symptómy ako problematické, hovoriac: „Som v poriadku. Nedeje sa so mnou nič neobvyklé. Nechajte ma na pokoji.“

 

Avšak v našej klinickej skúsenosti, mnoho ľudí hodnotí samých seba so zdravou presnosťou. Možná sebahodnotiaca zaujatosť je jedným z dôvodov, prečo je dôležité prizvať si na vyplnenie dotazníka ďalšiu osobu. To dá vám aj ostatným oveľa komplexnejší obraz.

 

Tento dotazník je neoceniteľný nástroj pri určovaní či sa ADD vyskytuje, a ak áno, ktorý typ. Zabezpečuje základ pre efektívne plánovanie konkrétnej liečby. Nie je nezvyčajné zistiť naraz viacero typov ADD. Osoba môže mať viac než jeden, niektoré majú aj tri či štyri typy.

 

Je dôležité zdôrazniť, že tento (a ani ktorýkoľvek iný) dotazník nie je určený na samostatné používanie. Má zabezpečiť určenie diagnózy a slúži ako sprievodca pre ľudí na identifikáciu ich problémov a získanie hodnotenia týchto problémov.

 

DOTAZNÍK TYPU ADD AMENOVEJ KLINIKY

 

Prosím ohodnoťte sa (alebo ohodnoťte druhú osobu, napr. Vášho žiaka, Vaše dieťa) v súvislosti s každým zo symptómov uvádzaných nižšie a to s použitím nižšie uvedenej škály. Ak sa hodnotíte sám, požiadajte potom niekoho ďalšieho (ak je to možné), aby vás ohodnotil (ako napr. partner, či rodič). Je to potrebné na získanie komplexného obrazu situácie.

 

Bodovacia škála :

0          Nikdy

1          Zriedkavo

2          Občas

3          Často

4          Veľmi často

NA        Nie je možné aplikovať

 

Ja    Druhý

---     -------    1. ľahko sa vyruší

---     -------    2. máva ťažkosti s udržaním pozornosti pri väčšine úloh v škole, práci, či pri hre

---     -------    3. má problém počúvať keď iní rozprávajú

---     -------    4. má ťažkosti dokončiť (odkladá vykonanie) pokynu, inštrukcie či úlohy

---    -------     5. má ťažkosti s udržaním poriadku (v izbe, na stole, taške s knihami, školskej skrinke či skrini doma atď.)

---    --------   6. má problémy s časom, napríklad má často naponáhlo alebo mešká, úlohy mu trvajú dlhšie ako sa očakáva, projekty či domáce úlohy sú splnené na poslednú chvíľu alebo odovzdané neskoro

---    --------    7. má tendenciu strácať veci

---    --------    8. robí chyby z nepozornosti, nevenuje sa detailom

---    --------    9. je zábudlivý

---    -------- 10. často sa „zasníva“

---    -------- 11. sťažuje sa na nudu

---    -------- 12. javí sa byť apatický a bez motivácie

---    -------- 13. je unavený, lenivý, vyznačuje sa pomalými pohybmi

---    -------- 14. vyzerá byť preťažený

---    -------- 15. je nepokojný alebo hyperaktívny (nadmerne aktívny)

---    -------- 16. má ťažkosti pokojne sedieť

---    -------- 17. je neposedný, v neustálom pohybe (ruky, nohy, telo)

---    -------   18. je hlučný, má problém ostať potichu

---    -------   19. koná ako keby ho „stále niečo poháňalo“

---    -------   20. príliš veľa rozpráva

---    -------   21. je impulzívny (koná alebo hovorí bez toho aby si to vopred premyslel)

---    -------   22. má ťažkosti čakať kým na neho príde rad

---    -------   23. vnucuje sa a prerušuje ostatných (napr. vpadne do rozhovoru či hry)

---    -------   24. máva zvýšené alebo bezdôvodné obavy z niečoho

---    -------   25. je až príliš „preorganizovaný“, funguje v určitých schémach správania, je menej flexibilný

---    -------   26. je hádavý, zaujíma opozičné postoje

---  -------     27. má silnú tendenciu uvažovať negatívne, jedna myšlienka sa mu dokola opakuje

---    -------   28. má tendenciu konať impulzívne

---    -------   29. má silnú nechuť k akýmkoľvek zmenám

---    -------   30. má tendenciu byť nadmerne zaujatý jednou vecou

---    -------   31. má problémy preniesť pozornosť z jednej veci na druhú

---    -------   32. má problém vidieť viaceré možnosti riešenia v rôznych situáciách

---    -------   33. má tendenciu trvať na vlastnom názore a nepočúvať ostatných

---    -------   34. má tendenciu zotrvávať v určitom správaní bez ohľadu na to, či je to pre neho/ňu správne či výhodné           

---    -------   35. potrebuje robiť veci určitým spôsobom, inak sa stáva veľmi podráždený

---    -------   36. ostatní sa sťažujú, že sa príliš obáva

---    -------   37. aj pri malých provokáciách sa rýchlo rozhnevá

---    -------   38. chybne interpretuje poznámky ako negatívne i keď takými nie sú

---    -------   39. jeho/jej podráždenosť má sklon narastať, nasleduje výbuch, potom sa ukľudní, po výbuchu zúrivosti je často unavený

---    -------   40. máva obdobia dezorientácie alebo zmätenosti

---    -------   41. máva obdobia paniky a/alebo strachu bez konkrétneho dôvodu

---    -------   42. pozoruje vizuálne zmeny, ako napríklad tiene či objekty meniace tvar

---    -------   43. máva časté periódy déja vu (t. j. pocity, že už niekde bol v minulosti, bez toho, aby sa to skutočne udialo)

---    -------   44. je precitlivelý či ľahko paranoidný (vzťahovačný)

---    -------   45. máva bolesti hlavy či brucha nejasného pôvodu

---    -------   46. v minulosti mal úraz hlavy alebo v rodine sa vyskytlo násilie či výbušnosť

---    -------  47. máva „čierne“ myšlienky,môžu zahŕňať samovražedné či vražedné myšlienky

---    -------   48. máva obdobia zábudlivosti alebo problémy s pamäťou

---    -------   49. máva krátke návaly podráždenosti či obdobia extrémnej podráždenosti

---    -------   50. je náladový

---    -------   51. je negativistický

---    -------   52. má nedostatok energie

---    -------   53. je často popudlivý a podráždený

---    -------   54. má tendenciu sa sociálne izolovať

---    -------   55. máva časté pocity beznádeje, bezmocnosti či prehnanej viny

---    -------   56. má malý záujem o veci zvyčajne považované za zábavné

---    -------   57. má odchýlky v spánkovom rytme (priveľa či primálo)

---    -------   58. má chronický nedostatok sebavedomia

---    -------   59. je hnevlivý či agresívny

---    -------   60. je citlivý na hluk, svetlo, oblečenie či dotyky

---    -------   61. vyskytujú sa u neho časté alebo cyklické zmeny nálady (príliš dobrej a zlej)

---    -------   62. je nepružný, rigidný v myslení

---    -------   63. požaduje, aby sa veci diali tak, ako to on chce, aj keď sa mu to už veľakrát zamietlo

---    -------   64. máva periódy zlomyseľného, nepekného či necitlivého správania

---    -------   65. máva obdobia zvýšenej zhovorčivosti

---    -------   66. máva obdobia zvýšenej impulzívnosti

---    -------   67. nie je možné predpovedať jeho správanie

---    -------   68. rozmýšľa megalomansky či „vo veľkom“ (neuskutočniteľne-nerealisticky)

---    -------   69. rozpráva rýchlo

---    -------   70. má pocit rýchleho plynutia myšlienok (sťažuje sa na niečo podobné)

---    -------   71. javí sa byť úzkostný alebo vystrašený

 

VYHODNOCOVACÍ KĽÚČ DOTAZNÍKA TYPU ADD AMENOVEJ KLINIKY

 

Pri každej z nižšie uvedených skupín uveďte počet odpovedí, ktoré dosiahli tri alebo štyri body v priestore určenom jednotlivým skupinám. Minimálne skóre je určené pri každom type. Mnohí ľudia budú pozitívni vo viac než len jednej skupine, niektorí dokonca v troch či štyroch. Výsledky využite ako pomoc pri liečebnej sekcii v knihe.

 

1.      Typ: Klasický ADD /ADHD/ (Otázky 1-23)

Spĺňa kritériá pre otázky na nesústredenosť a na hyperaktivitu – impulzívnosť.

 

Otázky na nesústredenosť 1-14: Skóre šiestich či viac otázok bodovo ohodnotených na 3 či 4 body, je potrebné na určenie diagnózy, počet nad štyri otázky (ohodnotené na 3 či 4 body) je podozrivý pre tento typ ADD.

 

Hyperaktívno – impulzívne otázky 15-23: Skóre šiestich či viac otázok bodovo ohodnotených na 3 či 4 body, je potrebné na určenie diagnózy, počet nad štyri (ohodnotené na 3 či 4 body) je podozrivý.

 

Otázky na nesústredenosť (počet bodových hodnotení 3 a 4): .................................................

Otázky hyperaktívno – impulzívne (počet bodových hodnotení 3 a 4): ....................................

 

2.      Typ: Nesústredený ADD (Otázky 1-14)

Skóre šiestich a viac otázok s bodovým ohodnotením 3 a 4, je potrebné na určenie diagnózy, viac než štyri otázky s takýmto ohodnotením sú podozrivé, nesmie však skórovať šesť a viac otázok s bodovým ohodnotením 3 a 4 pri hyperaktívno – impulzívnych otázkach (15-23).

 

Nesústredený typ ADD (počet bodových hodnotení 3 a 4): .......................................................

 

3.      Typ: Prehnane zameraný ADD (Otázky 24-36)

Spĺňa kritériá pre nesústredenosť (šesť a viac otázok s bodovým ohodnotením 3 a 4 pri otázkach 1-14) a zároveň tiež dosiahne skóre šesť a viac otázok s bodovým ohodnotením 3 a 4 pri otázkach orientovaných na prehnanú (nadmernú) zameranosť.

 

Prehnane zameraný typ ADD (počet bodových hodnotení 3 a 4): ............................................

 

4.      Typ: ADD Spánkového (temporálneho) laloku (Otázky 37-49)

Spĺňa kritériá pre nesústredenosť (šesť a viac otázok s bodovým ohodnotením 3 a 4 pri otázkach 1-14) a tiež dosiahne skóre šesť a viac otázok na 3 a 4 pri temporálnych otázkach.

 

ADD Spánkového laloku (počet bodových hodnotení 3 a 4): ...................................................

 

5.      Typ: Limbický ADD (Otázky 50-58)

Spĺňa kritériá pre nesústredenosť (šesť a viac otázok s bodovým ohodnotením 3 a 4 pri otázkach 1-14) a tiež dosiahne skóre päť a viac otázok na 3 a 4 pri limbických otázkach.

 

Limbický ADD (počet bodových hodnotení 3 a 4): ....................................................................

 

6.      Typ: „Kruh ohňa“ ADD (Otázky 59-71)

Spĺňa kritériá pre nesústredenosť (šesť a viac otázok s bodovým ohodnotením 3 a 4 pri otázkach 1-14) a tiež dosiahne skóre päť a viac otázok na 3 a 4 pri otázkach kruhu ohňa.

 

„Kruh ohňa“ ADD (počet bodových hodnotení 3 a 4):.................................................................

 

TYP 1: KLASICKÝ ADD /ADHD/

PRÍZNAKY POSTIHNUTÉHO:

 1. Ľahko sa vyruší.

 2. Má ťažkosti s udržaním pozornosti pri väčšine úloh v škole, práci či pri hre.

 3. Má ťažkosti počúvať keď iní rozprávajú.

 4. Má ťažkosti dokončiť (odkladá vykonanie) inštrukcie či úlohy.

 5. Má ťažkosti s udržaním poriadku (v izbe, na stole, taške s knihami, školskej skrinke či

     skrini doma atď.)

 6. Má problémy s časom, napr. má často naponáhlo či mešká, úlohy mu trvajú dlhšie než

      sa očakávalo, projekty či domáce úlohy sú splnené na poslednú chvíľu či odovzdané

      neskoro.

 7. Má tendenciu strácať veci.

 8. Robí chyby z nepozornosti, nevenuje pozornosť detailom.

 9. Je zábudlivý.

10. Je nepokojný či hyperaktívny.

11. Má ťažkosti pokojne sedieť.

12. Je neposedný, v neustálom pohybe (ruky, nohy, telo).

13. Je hlučný, má ťažkosti ostať potichu.

14. Koná, ako keby ho „stále niečo hnalo“.

15. Príliš veľa rozpráva.

16. Je impulzívny (koná alebo hovorí bez toho, aby si to vopred premyslel).

17. Má ťažkosti čakať kým na neho príde rada.

18. Vnucuje sa a prerušuje ostatných (napr. vpadne do konverzácie či hry).

 

TYP 2: NESÚSTREDENÝ ADD

PRÍZNAKY POSTIHNUTÉHO:

 1. Ľahko sa vyruší.

 2. Má ťažkosti s udržaním pozornosti pri väčšine úloh v škole, práci či pri hre.

 3. Má problém počúvať keď iní rozprávajú.

 4. Má ťažkosti dokončiť (odkladá vykonanie) inštrukcie či úlohy.

 5. Má ťažkosti s udržaním poriadku (v izbe, na stole, taške s knihami, školskej skrinke či

     skrini doma atď.)

 6. Má problémy s časom, napríklad má často naponáhlo alebo mešká, úlohy mu trvajú

      dlhšie ako sa očakávalo, projekty či domáce úlohy sú splnené na poslednú chvíľu alebo

      odovzdané neskoro).

 7. Má tendenciu strácať veci.

 8. Robí chyby z nepozornosti, nevenuje pozornosť detailom.

 9. Je zábudlivý.

10. Často sa „zasníva“.

11. Sťažuje sa na nudu.

12. Javí sa byť apatický a bez motivácie.

13. Je unavený, lenivý, vyznačuje sa pomalými pohybmi.

14. Vyzerá byť preťažený.

 

TYP 3: PREHNANE ZAMERANÝ ADD

POSTIHNUTÝ MÁ ZÁKLADNÉ ADD SYMPTÓMY, PLUS:

 1. Obáva sa priveľa alebo bezdôvodne.

 2. Je hádavý, zaujíma opozičné postoje.

 3. Má silnú tendenciu uvažovať negatívne, jedna myšlienka sa mu dokola opakuje.

 4. Má tendenciu konať impulzívne.

 5. Má tendenciu byť nadmerne zaujatý jednou vecou.

 6. Má problémy preniesť pozornosť z jedného objektu na druhý.

 7. Má ťažkosti vidieť viaceré možnosti riešenia v rôznych situáciách.

 8. Má tendenciu trvať na vlastnom názore a nepočúvať ostatných.

 9. Má tendenciu zotrvať v určitom správaní bez ohľadu na to, či je to pre neho/ňu správne či 

      výhodné.

10. Potrebuje robiť veci určitým spôsobom, inak sa stáva veľmi podráždený.

11. Ostatní sa sťažujú, že sa príliš obáva.

 

Podľa mojich skúseností, prehnane zameraný typ ADD je tretím najčastejším typom ADD. Pacienti ním trpiaci majú všetky základné symptómy plus majú aj obrovské problémy s presúvaním svojej pozornosti a tendenciu zaseknúť sa alebo uzamknúť v negatívnych myšlienkových schémach alebo správaní. Tento typ ADD môže mať devastujúci vplyv na rodiny.

 

Prehnane zameraný typ ADD som objavil v mojej práci s mozgovým zobrazovaním pomerne skoro. V začiatkoch mojej práce s mozgovým zobrazovaním som zistil nadmernú aktivitu v prednom mozgovom závite u mnohých z týchto pacientov. Predný mozgový závit je „prevodovkou“ mozgu. Umožňuje osobe prepnúť z myšlienky na myšlienku či z nápadu na nápad. Keď je príliš aktívny, ľudia majú tendenciu zaseknúť sa alebo zamknúť v negatívnych myšlienkach alebo správaní, a toto bol častý znak, ktorý som objavil medzi deťmi a vnukmi alkoholikov.

 

V čase, keď som začal moju prácu s mozgovým zobrazovaním, na tomto poli existovalo niekoľko štúdií, ktoré hovorili o prílišnej aktivite v prednom mozgovom závite u pacientov s obsedantne kompulzívnou poruchou (OCD). V roku 1991 SPECT štúdia uviedla, že Prozac znižuje aktivitu v prednom mozgovom závite u pacientov s OCD. Ja som videl túto hyperaktivitu v prednom mozgovom závite u mnohých pacientov ktorí nemali OCD. Zaznamenal som tiež častú súvislosť správania týchto osôb so správaním pacientov trpiacich na OCD. Moji pacienti s hyperaktívnym predným mozgovým závitom mali problémy s presunom svojej pozornosti: zasekli sa alebo zamkli  v schémach myšlienok či správania, a bola u nich evidentná istá kognitívna neflexibilnosť v mnohých symptómoch ich správania. Toto môže vyvolať mnoho rozličných syndrómov, ale mechanizmus v pozadí, ktorým je problém s presúvaním pozornosti, ostáva. Oblasť predného mozgového závitu je silne inervovaná serotonínovými neurónmi, a pri OCD pacientoch sme zistili, že serotonergická liečba je najúčinnejšia pri tejto poruche.

 

Tammy

Tammy bola v štvrtom ročníku keď prišla prvý raz na našu kliniku. Tammy bola tvrdohlavé dieťa. Keď nebolo ako si ona priala, dostávala obrovské záchvaty, ktoré trvali aj viacero hodín. Naopak, Tammy bola veľmi plachá v spoločnosti iných ľudí, veľmi sa obávala a mala problémy v škole. Dokázala sa na svoje úlohy veľmi dlho len pozerať. Túžila mať svoje školské úlohy perfektné, výsledkom tak bolo množstvo opráv v jej zošitoch. Tammy sa ľahko vyrušila a mal ťažkosti kľudne sedieť. Zatiaľ však čo Tammyna pozornosť sa ľahko odpútala od niektorých vecí, na krivdy nezabúdala. Ak priateľka povedala niečo čo sa jej nepáčilo, rodičia o tom počúvali celé týždne. Ďalší detský psychiater diagnostikov u Tammy ADD a naordinoval jej Ritalin. Ale Ritalin jej stavy len zhoršil, stala sa náladová, podráždená a ešte viac úzkostlivá. Tammyna snímka mozgu ukázala, že jej predný mozgový závit je až príliš aktívny. Bolo jasné z hľadiska pohľadu mozgovej biológie, že má ťažkosti s prenosom svojej pozornosti. Potrebovala svoj mozgový závit upokojiť aby nastalo zlepšenie. Vzhľadom na slabú reakciu na lieky, rodičia a ja sme sa rozhodli vyskúšať rastlinnú liečbu. Naordinoval som jej St. John´s wort (serotonínový urýchľovač) a zamestnal ju denným cvičením. Na druhej strane jej rodičia sa museli naučiť byť tvrdí a zabrániť jej hádať sa s nimi či im odporovať. Trvalo dva mesiace kým všetky zásahy začali spoločne účinkovať, ale mali významný pozitívny účinok na jej správanie a schopnosti v škole.

 

Gilles de la Tourette´s syndróm (TS)

TS je tiková porucha často spájaná s 3.typom ADD. Je charakterizovaná motorickými a hlasovými tikmi trvajúcimi viac než jeden rok, TS predstavuje most medzi bazálnou gangliou a dvomi opozitne sa javiacimi poruchami, ADD a obsedantne – kompulzívnou poruchou (OCD). Motorické tiky sú nedobrovoľné psychické pohyby ako napr. žmurkanie, mykanie hlavou, mykanie plecom a trhanie rukou či nohou. Hlasové tiky zvyčajne zahŕňajú vydávanie nedobrovoľných zvukov ako napríklad kašľanie, dychčanie, smrkanie a niekedy nadávanie (corprolalia). TS sa vyskytuje v rodinách a našlo sa niekoľko genetických abnormalít v rodinách, ktoré majú genetickú poruchu dopamínu. SPECT štúdie, vykonané mojou a inými klinikami, našli abnormality v bazálnej ganglii mozgu pacientov s TS. Je tu výrazná spojitosť medzi TS a oboma -  ADD a OCD. Približne 60 % ľudí s TS má ADD a 50 % ľudí s TS ma OCD. Pri povrchnom pohľade sa môže javiť, že sú to navzájom opačné poruchy: Ľudia s ADD majú ťažkosti s udržaním pozornosti, zatiaľ čo ľudia s OCD venujú až príliš veľa pozornosti svojim negatívnym myšlienkam (obsesiám) alebo správaniu (kompulziám). Pri hlbšom pohľade u našich klinických pacientov na obe tieto choroby – ADD i OCD, som našiel ich výraznú spojitosť pri dvoch skupinách rodinnej histórie.

 

Rozlišovanie 3. typu (Prehnane zameraný) ADD od OCD a OCPD

Často sa ma pýtajú, ako je možné rozlíšiť ľudí s týmto typom ADD od ľudí s obsedantne kompulzívnou poruchou (OCD) alebo obsedantne kompulzívnou poruchou osobnosti (OCPD). Je to jednoduché. Všetky tri skupiny majú prehnane zamerané tendencie (problémy predného laloku), ale ľudia s 3. typom ADD (Prehnane zameraný) majú tiež dlhotrvajúce základné ADD symptómy: krátka doba udržania pozornosti, ľahká rozrušiteľnosť, premenlivá organizácia, slabú následnosť a slabý vnútorný dohľad. Ľudia s OCD majú jasné nutkavé myšlienky a/alebo kompulzívne správanie, ako napríklad viacnásobná kontrola zámok či umývanie rúk. Ľudia s OCPD majú zložité osobnostné znaky – ako napríklad emočná rigidnosť, „análna“ potreba rovnakosti, potreba mať veci vykonané „tým svojím“ spôsobom, a kompulzívna čistota - ale vo všeobecnosti nemajú základné ADD symptómy. V skutočnosti majú presný opak symptómov ADD: sú príliš organizovaní, vždy presní v čase, nič nehovoria impulzívne a musia dodržať následnosť pri úlohe.

 

TYP 4: ADD SPÁNKOVÉHO LALOKU

POSTIHNUTÝ MÁ ZÁKLADNÉ ADD SYMPTÓMY, PLUS:

 1. Aj pri malých provokáciách sa rýchlo rozhnevá.

 2. Chybne interpretuje poznámky ako negatívne i keď takými nie sú.

 3. Jeho/jej podráždenosť má sklon narastať, nasleduje výbuch, potom sa skľudní, po

      výbuchu zúrivosti je často unavený.

 4. Má obdobia dezorientácie alebo zmätku.

 5. Má obdobia paniky a/alebo strachu bez konkrétneho dôvodu.

 6. Pozoruje vizuálne zmeny ako napríklad tiene či objekty meniace tvar.

 7. Má časté periódy déja vu (pocity že už niekde bol v minulosti bez toho aby sa to

      skutočne udialo).

 8. Je precitlivelý či ľahko paranoidný.

 9. Má bolesti hlavy či brucha nejasného pôvodu.

10. V minulosti mal úraz hlavy alebo v rodine sa vyskytlo násilie či výbušnosť.

11. Má čierne myšlienky, môžu zahŕňať samovražedné či vražedné myšlienky.

12. Má obdobia zábudlivosti alebo problémy s pamäťou.

12. Má krátke návaly či obdobia extrémnej podráždenosti.

 

Štvrtý typ ADD (Spánkového laloku) je často spájaný s niekoľkými problémami v správaní. Často sa vyskytuje pri ľuďoch trpiacich na ADD, u ktorých sa vyskytujú problémy s povahou, nestabilnou náladou, ťažkosti pri učení a problémy s pamäťou. Pod vašimi spánkovými kosťami a za očami, spánkové laloky sa javia byť zodpovedné za zmeny nálad, pamäť, učenie či povahu. Ľudia s ADD Spánkového laloku majú zníženú aktivitu v spánkových lalokoch zároveň so zníženým prietokom krvi do prednej mozgovej kôry počas úloh, kde je nutná koncentrácia. Spájané s domácim násilím a samovraždou, tento typ ADD môže zničiť rodinu. Videl som tento typ ADD v skorých začiatkoch mojej práce s mozgovým zobrazovaním, špeciálne pri našich najťažších pacientoch, a začal som vidieť súvislosť s predchádzajúcim úrazom hlavy.

Kris

V poradí druhá SPECT štúdia mozgu, ktorú som kedy nariadil, bola na Krisovi. Mal 12 rokov a dlhú históriu emočných výbuchov, nadmierny level aktivity, krátku dobu udržania pozornosti, impulzívnosť, problémy v škole, časté klamstvá a agresívne správanie. Tieto problémy neostali nepovšimnuté, ako 6 ročný mal nasadený methylphenidát (Ritalin) na hyperaktivitu. Ten ho však spravil ešte viac agresívnym a zapríčinil vizuálne halucinácie, takže liečba bola zastavená. Po tom, ako vo veku 8 rokov zaútočil na iného chlapca v škole, bol Kris prijatý do psychiatrickej liečebne na Aljaške, kde bol jeho otec vo vojenskej službe. Bola mu diagnostikovaná depresia a začal užívať antidepresívum desipramin (Norpramin). To mu taktiež mu nepomohlo. Vo veku 12 rokov mal Kris a jeho rodičia už za sebou niekoľko rokov veľmi neúčinnej psychoterapie s psychiatrom/psychoanalytikom.

 

Krisove správanie eskalovalo až na úroveň, kedy začal byť viac agresívny a nekontrolovateľný aj doma. Keď opätovne napadol ďalšie dieťa v škole, bol znovu odoslaný do psychiatrickej liečebne.

 

Mal som službu ten víkend, keď bol Kris poslaný do liečebne. Aby som sa viac zblížil o svojimi pacientmi, ktorí sú na oddelení detskej psychiatrie, často som s nimi hrával futbal. Toho dňa bol Kris v mojom tíme. Podvádzal v každej jednej hre. Keď sme boli v obrane, v medzihre posunul loptu tri kroky dozadu a pozrel na mňa s pohľadom, ktorý hovoril: “Ideš na mňa kričať tak ako to zvykne robiť moja mama?“ Rozhodol som sa nekričať na neho, ale radšej mu zrentgenovať mozog, aby som získal obraz o tom, prečo reaguje tak, ako reaguje. Odmietol som hrať jeho ADD hru „nahnevaj dospelého“. SPECT štúdia Krisovho mozgu bola nakoniec veľmi nezvyčajná, ukazujúc jasne zníženú aktivitu v ľavom spánkovom laloku. Bol o 40 % menej aktívny ako pravý spánkový lalok. A keď Kris vykonal úlohu zameranú na koncentráciu, bola zobrazená znížená aktivita aj v prefrontálnom kortexe.

 

Zistiac problémov so spánkovým lalokom, naordinoval som Krisovi antikŕčový carbamazepin (Carbatrol) na normalizáciu činnosti jeho spánkového laloku. V priebehu mesiaca sa stal úplne iným dieťaťom. Stal sa viac ochotný, spoločenský a oveľa lepší spoločník. V deň keď bol prepustený z nemocnice, som mal opäť službu. Zhromaždil som svojich pacientov a Kris bol znovu v mojom tíme. Nepodvádzal. Namiesto toho sa so mnou rozprával o taktike, ktorú v hre použijeme. Jeho konfliktné správanie sa zmenilo na niečo efektívne a cieľovo zamerané.

 

Keď sa Kris vrátil do školy, jeho správanie bolo oveľa lepšie, stále mal však problémy so štúdiom. Pretože mal dva problémy (ľavý spánkový lalok a nečinnosť prefrontálneho kortexu), pridal som mu tiež stimulačné liečivo magnesim pemoline (Cylert). Toto mu pomohlo s udržaním pozornosti a jeho práca v škole sa dramaticky zlepšila. Pozitívna odozva na liečbu sa udržala počas nasledujúcich deväť rokov. Nedávno vyštudoval strednú školu. Pred ukončením jeho štúdia som prednášal učiteľom z jeho školy. Kris ma uvidel na chodbe a prišiel ku mne, aby mi predstavil piatich svojich priateľov.

 

Čo myslíte, že by sa bolo s Krisom stalo, keby nedostal zodpovedajúcu liečbu? Je pravdepodobné, že sa ocitol v California Youth Autority, ústave pre mladistvých, liečebni či viacerých psychiatrických ústavoch. Som nešťastný, keď si pomyslím na všetky deti podobné Krisovi, ktoré nikdy nedostali potrebnú pomoc. Boli označené za zlé, zanovité, vzdorovité deti, ktoré potrebujú byť viac trestané, namiesto toho čo bolo pravdou: deti so zdravotnými problémami, ktoré potrebujú liečbu.

 

Spánkové laloky

Spánkové laloky boli doteraz vo veľkom ignorované. Málokedy sa o nich hovorí v psychiatrických kruhoch, taktiež väčšina neurológov nehovorí o tom, aký veľký vplyv majú na nás a na to, čo v živote prežívame. Dokiaľ sme neboli schopní zmapovať aktivitu v spánkových lalokoch, ich funkcia pre nás ostávala záhadou. Zobrazovanie mozgu nám poskytuje jasné ukážky toho, že spánkové laloky sú neodlučiteľnou časťou pri pamäti, emočnej stabilite, učení, kontrole nálad a socializácii.

 

Na dominantnej strane mozgu (pri väčšine ľudí je to ľavá strana), spánkové laloky sú úzko späté s porozumením a spracovaním jazyka, strednodobou a dlhodobou pamäťou, komplexnou pamäťou, obnovovaním jazyka či slov, emočnou stabilitou a vizuálnym a sluchovým spracovaním.

 

Jazyk je jedným zo znakov človeka. Umožňuje nám komunikovať s ďalšími ľudskými bytosťami a umožňuje nám uplatniť si právo na vlastné myšlienky a akcie pre nasledujúce generácie. Vnímanie jazyka, schopnosť prijímať a rozumieť jazyku a napísaným slovám vyžaduje stabilitu spánkového laloku. Schopnosť správne počuť vaše dieťa povedať „Mám ťa rád otec“, či vypočuť si a následne byť vystrašený hrôzostrašným príbehom je tiež ukotvená v tejto časti. Dominantný spánkový lalok pomáha spracovať zvuky a písané slová na zmysluplné informácie. Schopnosť efektívne čítať, prečítané si zapamätať a integrovať nové informácie silne závisí na dominantnom spánkovom laloku. Problémy v tejto oblasti prispievajú k ťažkostiam s rečou, chybnej komunikácii a k obmedzeniam v čítaní.

 

Počas nášho výskumu sme tiež zistili že optimálna aktivita v spánkových lalokoch zvyšuje stabilitu nálad, zatiaľ čo zvýšená či znížená aktivita v tejto časti mozgu vedie ku kolísavým, nekonzistentným alebo nepredpovedateľným zmenám nálad či správania.

 

Nedominantný spánkový lalok (zvyčajne pravý) je spojený s rozpoznávaním výrazov tváre, spracovávaním verbálnych tónov a intonácií od ostatných, vnímaním rytmu, oceňovaním hudby a vizuálnym učením.

 

Rozpoznávanie známych tvárí, výrazov tváre, a tónov hlasov a intonácií je dôležitou sociálnou schopnosťou. Byť schopný povedať, kedy je niekto rád že vás vidí, kedy sa vás bojí, je znudený či hladný je potrebné pre efektívnu interakciu s ostatnými. A. Quaglino, taliansky oftalmológ, informoval o pacientovi roku 1867, ktorý po infarkte nebol schopný rozpoznať svoju rodinu, napriek tomu že dokázal čítať veľmi malé písmo. Od roku 1940 bolo popísaných v odbornej literatúre viac než sto prípadov prosopagnosie (neschopnosť rozpoznať známe tváre). Pacienti trpiaci touto poruchou sú si nej často nie vedomí (problémy s pravou hemisférou sú často asociované so zanedbávaním či popieraním choroby), alebo sa hanbia za svoju neschopnosť rozoznať členov rodiny či priateľov. Oveľa častejšie sú tieto problémy asociované s problémami s pravý spánkovým lalokom. Výsledky aktuálneho výskumu hovoria, že znalosť emočných výrazov tváre je vrodená, nie získaná. Teda keď sú problémy v tejto časti mozgu, sociálne schopnosti môžu byť narušené.

 

Spánkové laloky nám pomáhajú spracovať svet obrazov a zvukov a dávajú nám jazyk do života. Táto časť mozgu nám umožňuje byť stimulovanými, relaxovať alebo prísť k rozkoši z počúvania skvelej hudby. Spánkové laloky boli nazvané „interpretatívny kortex“, keďže interpretujú čo počujeme a integrujú to so spomienkami, ktoré už máme uložené, aby dali prichádzajúcej informácii zmysel. Silné pocity presvedčenia, veľkého vnútorného pohľadu a poznanie pravdy boli tiež priradené spánkovým lalokom.

 

Abnormality spánkových lalokov sa vyskytujú oveľa častejšie ako sa v minulosti predpokladalo. Spánkové laloky sú zraniteľnou časťou mozgu: spánková jamka, dutina nachádzajúca sa za očnými jamkami a pod sluchami. Predná stena dutiny zahŕňa ostrý, kostnatý hrebeň (krídlo sfenoidálnej kosti), ktorý často poškodí prednú časť spánkových lalokov aj pri ľahkých zraneniach hlavy. Stvoriteľ by urobil lepšie keby o tejto oblasti umiestnil nárazovú ochranu. Keďže spánkové laloky sú umiestnené v dutine obklopenej kosťami z piatich strán (predná, zadná, pravá strana, ľavá strana a spodná strana), môžu byť poškodené po údere do hlavy takmer z každej strany.

Tak ako pri iných mozgových problémoch, problémy spánkových lalokov sú zapríčinené rozdielnymi dôvodmi: genetickým dedičstvom (môžete ich zdediť po svojich rodičoch), toxickým alebo infekčným vplyvom, úrazmi hlavy. Na mojej klinike sa vás aj päť krát opýtame či ste mali úraz hlavy. (Je udivujúce ako často ľudia zabudnú, že mali úraz hlavy!) Moje papiere, ktoré vypisujete pri prijímaní, sa vás pýtajú či ste mali úraz hlavy. Môj zapisovateľ, ktorého ľudia stretávajú predo mnou, sa vás na to opýta. V štrukturovanom počítačovom teste sa to pýtame. A keď vidím, že odpovede pacientov sú nie, nie a nie, spýtam sa ich ešte raz: „Ste si istí? Nepadli ste niekedy zo stromu, plotu či skočili do plytkého bazénu?“ Nie je nezvyčajné keď ľudia odpovedia: „Ach, máte pravdu – teraz si spomínam.“ Jeden muž po tom ako odpovedal štyri razy nie na túto otázku, povedal: „Ach áno, vypadol som z okna na druhom poschodí. Zabudol som.“ Ďalší pacienti mi po tom, ako štyri razy odpovedali nie, povedali o pádoch z auta, prerazení čelného skla auta, vypadnutí z verandy vysokej päť stôp rovno na hlavu, vypadnutí z verandy či páde dolu schodmi a pod. Váš mozog je veľmi mäkký a lebka veľmi pevná. Váš mozog je oveľa sofistikovanejší ako akýkoľvek počítač, ktorý môžeme zostaviť, a nemôžte predsa pustiť počítač na zem a čakať, že všetko bude v poriadku. Z dôvodu ich umiestnenia v lebke, spánkové laloky, prefrotálny kortex a gyrus cingularis sú najviac zraniteľnými oblasťami mozgu.

 

Problémy spánkových lalokov

Časté problémy ľavého spánkového laloku zahŕňajú agresivitu, čierne alebo násilné myšlienky, slabú citlivosť, ľahkú paranoju, problémy s hľadaním slov, problémy so spracovávaním sluchových vnemov, problémy s čítaním a emočnú nestabilitu.

 

Agresivita, ktorá je častá pri abnormalitách ľavého spánkového laloku, môže byť prejavovaná externe alebo interne (voči sebe samému). Napriek tomu, že agresívne správanie je komplexné, vo veľkej štúdii vykonanej na našej klinike na ľuďoch, ktorí napadli inú osobu alebo zničili niečí majetok, viac než 70 percent má abnormality ľavého spánkového laloku. Javí sa že poškodenie alebo dysfunkcia ľavého spánkového laloku spôsobuje, že ľudia majú väčší sklon k podráždeným, hnevlivým alebo násilným myšlienkam. Jeden z mojich pacientov s poruchou spánkového laloku (pravdepodobne zdedenou, jeho otec bol násilník) sa sťažoval na časté a intenzívne násilné myšlienky. Hanbil sa za tieto myšlienky a nerozumel, odkiaľ prichádzajú. „Môžem kráčať po ulici,“ povedal mi, „a niekto sa náhodne o mňa obtrie, a ja hneď myslím na to, že ho chcem zastreliť alebo dobiť na smrť. Tieto myšlienky ma desia.“ Našťastie, i keď jeho SPECT štúdia potvrdila dysfunkciu ľavého spánkového laloku, má dobrú funkciu prefrontálneho kortexu, takže je schopný si svoje správanie ustrážiť a udržať kontrolu nad týmito strašnými myšlienkami. V podobnom prípade, 45 ročná Misty ma prišla navštíviť kvôli výbuchom hnevu. Jedného dňa do nej náhodou narazila v obchode s potravinami nejaká žena a ona začala na ňu hneď kričať, čo bol aj dôvod, prečo ma navštívila. „Jednoducho nechápem odkiaľ sa môj hnev berie,“ hovorí. „Mám za sebou 16 rokov terapie a stále je tu. Z ničoho nič vybuchnem. Dostanem najohavnejšie myšlienky. nenávideli by ste ma, keby ste o nich vedeli.“ V minulosti padla vo veku 4 rokov z vrchu poschodovej postele. Po páde bola minútu alebo dve v bezvedomí. Predná a zadná časť jej spánkového laloku bola jasne poškodená. Trocha Depakotu bolo veľmi nápomocné pri ukľudnení príšery vo vnútri.

 

Vnútorná agresivita sa často prejavuje v samovražednom správaní. V štúdii vykonanej na našej klinike sme zistili problémy s ľavým spánkovým lalokom u 62 percent našich pacientov, ktorí mali vážne samovražedné myšlienky či konania. Po tom, ako som ukončil prednášku o mozgu v Oaklande, prišla za mnou žena s plačom. „Oh, Dr. Amen,“ povedala,“ viem, že celá moja rodina má problémy so spánkovými lalokmi.“ Môj prastarý otec z otcovej strany spáchal samovraždu. Matka a otec môjho otca spáchali samovraždu. Môj otec a dvaja z troch mojich strýkov sa sami zabili a minulý rok sa môj syn tiež pokúsil spáchať samovraždu. Je pre nás nejaká pomoc?“ Mal som možnosť hodnotiť a scanovať mozog troch členov jej rodiny. Dvaja mali abnormality spánkového laloku a Depakote bol veľmi nápomocný pri ich liečbe.

 

Keď hovoríme o samovražednom správaní, jeden veľmi smutný prípad poukazuje na vplyv ľavého spánkového laloku. Celé roky som mal vlastný stĺpček v mojich lokálnych novinách o mozgu a správaní sa, do ktorého som prispieval. Jeden článok bol o dysfunkcii spánkových lalokov a samovražednom správaní. O týždeň či neskôr ma prišla navštíviť jedna matka. Povedala mi, že jej 20 ročný syn spáchal samovraždu niekoľko mesiacov dozadu a bola užialená z nepredpokladateľných zvratov v jeho živote. „Bol najideálnejší dieťaťom, aké mohla matka mať,“ povedala. „Výborne sa mu darilo v škole. Bol zdvorilý, nápomocný a bolo radosťou byť v jeho prítomnosti. Potom sa to všetko zmenilo. Dva roky dozadu mal nehodu na bicykli. Náhodne narazil do vetvy stromu na ulici a preletel cez riadidlá, pričom pristál na ľavej strane svojej tváre. Bol v bezvedomí keď sa pri ňom pristavil okoloidúci, ale zakrátko sa prebral. Odvtedy sa všetko zmenilo. Bol náladový, agresívny, ľahko vybuchol. Začal sa sťažovať na „zlé myšlienky“ vo svojej hlave. Vzala som ho k terapeutovi, ale zlepšenie nenastalo. Jeden večer som počula silný zvuk spred domu. Zastrelil sa na trávniku pred domom.“ Jej synovi sa mohlo pomôcť, ak by niekto rozpoznal, že jeho „ľahké poranenie hlavy“ pravdepodobne spôsobilo poškodenie spánkového laloku a že antikonvulsantné liečivo by mu pomohlo sa vyhnúť samovražde.

 

V súvislosti so samovraždou sme zistili, že ľudia s abnormalitami ľavého spánkového laloku sú viac citliví na negatívne reakcie okolia a dokonca sa javia byť ľahko paranoidní. Oproti ľuďom so schizofréniou, ktorí sa môžu stať otvorene paranoidní, dysfunkcia spánkových lalokov často spôsobí, že osoba si myslí, že iní o nej rozprávajú alebo sa na nej smejú, i keď nie je na to dôvod. Táto citlivosť môže spôsobiť vážne problémy vo vzťahoch či práci.

 

Byť schopní čítať, integrovať a prečítané si pamätať je nutná schopnosť v každodennom modernom svete. Problémy s čítaním a spracovávaním reči sú časté pri dysfunkcii ľavého spánkového laloku. Temer 20 percent populácie v Spojených štátoch má problémy s čítaním. Naše štúdie ľudí s dyslexiou (nedostatky v čítaní) často ukazujú nedostatok aktivity v zadnej polovici ľavého spánkového laloku. Dyslexia môže byť zdedená alebo získaná po úraze hlavy, ktorý poškodil túto časť mozgu.

 

Podľa našej skúsenosti, abnormality ľavého spánkového laloku sú častejšie spájané s ťažkosťami prejavujúcimi sa navonok (ako napríklad zlosť, podráždenosť či agresivita), zatiaľ čo problémy s pravým spánkovým lalokom sú viac spájané s vnútorným ťažkosťami (strach a bojazlivosť). Ľavo – pravá dichotómia bola obzvlášť nápadná u populácie našej kliniky. Jedno z možných vysvetlení je, že ľavá mozgová hemisféra je spojená s porozumením a vyjadrovaním jazyka, a ako výsledok, keď je ľavá hemisféra poškodená, osoba môže pociťovať ťažkosti. Keď je zapojená pravá či nedominantná hemisféra, ťažkosti sú častejšie vyjadrované neverbálne.

 

Problémy nedominantného (zvyčajne pravého) spánkového laloku sú často spojené s problémami u sociálnych schopností, obzvlášť v oblasti čítania a rozoznávania výrazov tváre a intonácií hlasu. Mike, vo veku 30 rokov, nám ilustruje ťažkosti, ktoré sme videli pri dysfunkcii v tejto časti mozgu. Mike ma navštívil, pretože chcel ísť na schôdzku. Vo svojom živote nikdy nemal schôdzku so ženou a bol veľmi frustrovaný svojou neschopnosťou zoznámiť sa a s úspechom požiadať ženu o schôdzku. Počas hodnotenia Mike povedal, že má rozpaky o tom, čo je jeho problémom. Jeho matka, ktorá ho na stretnutí sprevádzala, mala svoje vlastné vysvetlenie. „Mike“, hovorí, „chybne chápe situácie. Vždy to robil. Niekedy sa prejaví príliš silno, niekedy je uzavretý keď druhá osoba ukáže záujem. Nevie interpretovať správne ani tón môjho hlasu. Môžem byť naňho naozaj naštvaná, ale on ma neberie vážne. Alebo si myslí že sa hnevám vtedy, keď mňa to ani len nenapadne. Keď bol Mike malým chlapcom, snažil sa hrať s ostatnými deťmi, ale nikdy si nevedel udržať priateľov. Bolo veľmi bolestivé sledovať ako ho to odradzuje.“ Mikeov SPECT zobrazil zníženú aktivitu v pravom spánkovom laloku. Jeho ľavý spánkový lalok bol v poriadku. Zásahom, ktorý bol pre Mikea najviac efektívny, bol intenzívny tréning jeho sociálnych schopností. Pracoval s psychológom, ktorý ho trénoval na výrazoch tváre, tónoch hlasu a zodpovedajúcej sociálnej etikete. Mal svoju prvú schôdzku šesť mesiacov po návšteve kliniky.

 

Abnormálna aktivita v jednom či obidvoch spánkových lalokoch môže zapríčiniť široké spektrum symptómov vrátane abnormálneho vnímania (zmyslové ilúzie), problém s pamäťou, pocity déjá vu (pocit prežitia terajšej situácie v minulosti), jamais vu (nespoznávanie známych miest), obdobia paniky alebo strachu bez konkrétneho dôvodu, obdobia dezorientácie alebo zmätku a prílišné zaoberanie sa náboženskými alebo morálnymi problémami. Ilúzie sú veľmi častými symptómami poruchy spánkových lalokov. Najčastejšie ilúzie zahŕňajú:

-          videnie tieňov alebo chrobákov mimo hranice očí

-          videnia objektov, ktoré menia tvar alebo veľkosť (Jeden z pacientov videl pouličné lampy meniace sa na zvieratá, ktoré

            následne utiekli, iný pacient videl postavy pohybujúce sa na nátere farby)

-          počutie zvuku bzučania včiel alebo šum rádia

-          cítenie pachov alebo zvláštnych chutí v ústach

-          cítenie chrobákov narážajúcich do jeho kože alebo iné kožné pocity.

 

Nevysvetliteľné bolesti hlavy alebo žalúdku sú tiež časté symptómy pri poruchách spánkových lalokov. Vo svojej ambulancii som mal malého chlapca, ktorý si ako 6 – ročný spôsobil psychickú chorobu tým, že sa bál o všetkých ľudí, ktorí pôjdu do pekla. Ďalší z pacientov trávil v kostole 7 dní v týždni, modliac sa za duše členov svojej rodiny. Prišiel ma navštíviť kvôli svojim morálnym rozhorčeniam voči svojej rodine. Iný pacient ma navštívil, pretože strávil hodiny zameraním sa na „záhady života“ a nemohol preto plniť žiadnu svoju pracovnú povinnosť. Všetci z týchto pacientov mali problémy so spánkovým lalokom.

 

Hypergrafia, tendencia ku kompulzívnemu a extenzívnemu písaniu, bola tiež zaznamenaná pri poruchách spánkových lalokov. Niektorí z týchto mojich pacientov trávili hodiny a hodiny písaním. Jeden z pacientiek, ktorá sa posunula do ďalšieho štádia, mi zvykla písať dvadsať až tridsať stránkové listy, detailne popisujúc všetky aspekty jej života. Ako som zistil hypergrafiu spánkového laloku a nasadil jej antikonvulsná medikáciu, jej listy sa stali viac koherentnými a stručnými. Mnoho ľudí s problémami spánkového laloku má opak hypergrafie: nie sú schopní dostať slová zo svojej hlavy. Jeden pacient liečený v mojej ambulancii, skvelý rečník na verejnosti, nemohol dostať myšlienky zo svojej hlavy aby napísal knihu. Na jeho scane bola zobrazená znížená aktivita v obidvoch spánkových lalokoch. Na veľmi malom balení lieku Depakote boli jeho nápady uvoľnené a mohol písať celé hodiny.

 

Problémy s pamäťou boli dlhodobo jeden z puncov dysfunkcie spánkových lalokov. Amnézia po úraze hlavy je často zapríčinená poškodením vnútorného vzhľadu spánkových lalokov. Mozgové infekcie tiež spôsobujú mnohé pamäťové problémy. Harriet ma prišla navštíviť z Nového Anglicka. Bola to veľmi vľúdna 83 – ročná žena, ktorá stratila pamäť pred pätnástimi rokmi počas záchvatu encefalitídy. I keď si pamätala udalosti spred infekcie, po nej si pamätala len malé útržky. Hodinu po tom, ako sa najedla, sa cítila najedená, zabudla však čo jedla. Jej dcéra ma počula prednášať v Burlingtone, štáte Vermont, a povedala jej aby ma navštívila. Harriet mi povedala, „Odkázala som svoj mozog lokálnej medicínskej škole, dúfajúc, že moje problémy pomôžu niekomu inému, ale nemyslím, že s urobia s mojím mozgom niečo iné ako to, že ho dajú rozkrájať študentom. Plus, chcem vedieť čo je príčinou môjho problému. A napíšte to, nebudem si pamätať čo mi poviete!.“ Harrietin mozog ukázal poškodenie oboch spánkových lalokov, obzvlášť toho ľavého, ako keby vírus sa dostal do tejto časti jej mozgu a odhryzol ho.

 

Rozlíšenie typu 4 (Spánkového laloku) ADD od Epilepsie spánkového laloku (ESL)

Môže to byť výzvou rozlíšiť 4. typ ADD (Spánkového laloku) od epilepsie spánkového laloku. Obe poruchy sú zapríčinené abnormálnou aktivitou spánkových lalokov a obe možno liečiť antikonvulsantnými liečivami. ADD spánkového laloku môže byť kombinácia variantu epilepsie spánkového laloku, ktorou je komorbidná ADD. Na to, aby bola ako diagnóza určená ADD spánkového laloku, sú potrebné dlhotrvajúce základné príznaky ADD a zároveň symptómy temporálneho laloku. Veľa ľudí s ESL nemajú ADD symptómy, takže nespadajú do kategórie ADD Spánkového laloku.

 

TYP 5: LIMBICKÝ ADD

POSTIHNUTÝ MÁ ZÁKLADNÉ ADD SYMPTÓMY, PLUS:

1. Náladovosť.

2. Negativistické zmýšľanie.

3. Nedostatok energie.

4. Popudlivosť a podráždenosť.

5. Tendencia sa sociálne izolovať.

6. Časté pocity beznádeje, bezmocnosti či prehnanej viny.

7. Malý záujem o veci zvyčajne považované za zábavné.

8. Zmeny v spánku (priveľa či primálo).

9. Chronický nedostatok sebavedomia.

 

5. typ ADD (Limbický) je prípad, kde sa ADD a depresia navzájom križujú. Symptómy ADD sa prejavujú v súvislosti s negativizmom, náladovosťou, smútkom, nedostatkom energie a zníženým záujmom o život. Na SPECT scane vidíme zníženú aktivitu prefrontálneho kortexu pri kľude aj pri úlohe zameranej na koncentráciu, a vidíme príliš veľa aktivity v  limbickom alebo emočnom centre mozgu. Depresia vyzerá na SPECT podobne. Je tam znížená aktivita v prefrontálnom kortexe (obzvlášť na ľavej strane) v kľude, ale oproti Limbickej ADD sa zlepšuje s koncentráciou. Aby sme plne pochopili Limbickú ADD, musíme získať súhrnný obraz hlbokého limbického systému.

 

Limbický systém leží blízko mozgových centier. Napriek svojej veľkosti – približne takej ako lieskový orech – je naplnený funkciami dôležitými pre ľudské správanie a prežitie. Z hľadiska evolúcie, toto je jedna najstarších častí mozgu cicavcov, ktorá umožňovala zvieratám zažiť a vyjadriť emócie. Oslobodila ich od správania a akcií diktovaných mozgovou stonkou, ktorá sa nachádzala v staršom mozgu plazov. Nasledujúca evolúcia okolitého cerebrálneho kortexu vo vyšších zvieratách, špeciálne ľuďoch, mu dala kapacitu pre riešenie problémov, plánovanie, organizáciu a racionálne myslenie. Teraz, ako základ na výskyt týchto funkcií, jedinec musí mať vášeň, emócie a túžbu na ich uskutočnenie. Limbický systém pridáva emočné korenie, oboma spôsobmi, pozitívnym i negatívnym.

 

Táto časť mozgu je zapojená v nastavovaní emočného tónu osoby. Keď je limbický systém menej aktívny, je tu zvyčajne pozitívny, viac nádejný stav mysle. Keď je zahriaty, alebo príliš aktívny, prevládne negativita. Toto zistenie nás najprv prekvapilo. Mysleli sme, že zvýšená aktivita v časti mozgu, ktorá kontroluje emócie môže súvisieť s pozdvihnutými pocitmi, nie negatívnymi. Ale zaznamenali sme, znova a znova, že keď bola táto oblasť príliš aktívna na SPECT scane, súvisí s depresiami a negativitou. Javí sa, že keď je limbický systém zapálený, výsledkom je bolestivé zatienenie emócií. Nové výskumy depresií s iných laboratórií z celého sveta to potvrdili.

 

Poskytovaním možnosti kontroly emócií, limbický systém predstavuje filter, cez ktorý vyhodnocujete udalosti dňa. Označuje alebo vyfarbuje udalosti v závislosti na vašom emočnom stave mysle. Keď ste smutný, s príliš aktívnym limbickým systémom máte väčší sklon interpretovať neutrálne udalosti cez tmavé okuliare. Napríklad, ak máte neutrálnu alebo dokonca pozitívne zameranú konverzáciu s niekým, koho limbický systém je príliš aktívny alebo „negatívne nastavený“, on alebo ona má sklon interpretovať konverzáciu ako negatívnu. Emočné nálepkovanie udalostí je dôležitejšie, než sa prv zdalo: Je vlastne kritické pre naše prežitie. Emočný náboj, ktorý pripíšeme jednotlivým udalostiam v našich životoch nás posúva k akcii (napríklad idem naproti kamarátovi, ktorého chcem stretnúť) alebo spôsobuje vyhýbavé správanie (bočenie od niekoho, kto vám v minulosti ublížil).

 

Bolo zistené, že limbický systém spolu so spánkovými lalokmi ukladajú vysoko nabité emočné spomienky, pozitívne aj negatívne. Ak ste boli traumatizovaný dramatickou udalosťou, ako je napríklad autonehoda alebo ste videli požiar vášho domu, prípadne ste boli zneužívaný vaším rodičom či partnerom, emočná súčasť tejto spomienky je uložená v limbickom systéme mozgu. Tiež, ak ste vyhrali lotériu, ukončili štúdium s vyznamenaním, alebo ste boli pri narodení vášho dieťaťa, tieto emočné spomienky sú tu tiež uložené. Celková skúsenosť z vašich emočných spomienok je zodpovedná, sčasti, za váš emočný tón mysle. Čím viac je naša skúsenosť v rovnováhe alebo pozitívna, tým pozitívnejšie sme náchylní sa cítiť. A čím viac traumy sme v živote zažili, tým viac sme emočne náchylní negatívnym spôsobom. Tieto emočné spomienky sú intímne zapojené vo vyskytujúcom sa emočnom hodnotení.

 

Limbický systém tiež ovplyvňuje motiváciu a nasadenie. Hyperaktivita v tejto oblasti je asociovaná so zníženou motiváciou a oslabeným nasadením, ktoré sú často videné pri depresii. Limbický systém, špeciálne hypotalamus, kontroluje spánok a cykly apetítu tela. Zdravý spánok a apetít je potrebný na udržanie správneho vnútorného prostredia, a oba tieto komponenty sú často problémom pri limbických abnormalitách.

 

Limbické štruktúry sú často úzko späté s naviazaním a sociálnymi súvislosťami. Keď je limbický systém zvierat poškodený, nie sú naviazané v potrebnej miere na svoje mláďatá. Napríklad, potkanie matky s poškodeným limbickým systémom ťahajú svoje mláďatá okolo klietky ako keby to boli neživé objekty. Nekŕmia a nestarajú sa o ne ako by to normálne robili. U ľudí tento systém ovplyvňuje mechanizmus väzieb, ktorý nám umožňuje spojenie s ostatnými na sociálnej úrovni. Každý, kto sa kedy presťahoval do nového a neznámeho prostredia môže potvrdiť, že vaša schopnosť sa úspešne socialiovať ovplyvňuje vašu náladu.

 

Limbický sytém priamo spracováva čuchový zmysel, je jediným s takýmto priamym spojením. (Správy z ostatných zmyslov sú poslané do „prechodnej stanice“ – talamu, predtým ako sú poslané do svojich finálnych destinácií v rozdielnych častiach mozgu.) Vzhľadom na to je veľmi jednoduché vidieť, prečo majú pachy taký silný vplyv na naše citové rozpoloženie.

 

Výskum dokázal, že ženy majú v priemere väčší limbický systém ako muži. Toto dáva ženám niekoľko výhod a nevýhod. Vďaka ich väčšej limbickej časti mozgu, ženy sú viac spojené s ich pocitmi a vo všeobecnosti vedia lepšie vyjadriť svoje pocity ako muži. Majú zvýšenú schopnosť naviazať sa a spojiť s ostatnými (čo je aj dôvodom prečo sú ženy hlavné v starostlivosti o deti: Na svete nie je žiadna spoločnosť, v ktorej by muži mali hlavnú rolu pri starostlivosti o deti.). Ženy majú ostrejší čuchový zmysel, ktorý je výsledkom evolúcie ako potreba matky rozpoznať svojho potomka. To, že majú ženy vyvinutejší limbický systém, ich predurčuje byť viac náchylnými na depresie, zvyčajne v čase značných hormonálnych zmien ako napríklad puberta, pred menštruáciou, po pôrode dieťaťa a počas menopauzy.

 

Limbický systém, špeciálne hypotalamus pri základni mozgu, je zodpovedný za preklad našich pretrvávajúcich emočných štádií do fyzických pocitov relaxácie či napätia. Predná polovica hypotalamu posiela ukľudňujúce signály do tela cez parasympatický nervový systém. Zadná polovica hypotalamu posiela signály stimulácie alebo strachu cez sympatický nervový systém. Keď je stimulovaná zadná polovica hypotalamu, je zodpovedná za odpoveď útok-útek. Limbický systém a prefrontálny kortex majú intímne spojenie, slúžiac ako prepínacia stanice medzi emočným a rozumovým myslením. Toto nám umožňuje integrovať racionálne aj emocionálne informácie do našich rozhodnutí. Bez tejto integrácie by sme boli stvorenia čistej logiky alebo čistých emócií – a tým aj zmrzačený na jednej zo strán.

 

Depresia versus Limbický ADD

Z dôvodu podobností medzi týmito dvomi stavmi, môže byť ťažké rozlíšiť depresiu a Limbický ADD, keďže obe choroby sa prejavujú podobnými symptómami a dokonca podobnými SPECT výsledkami. Pri ich rozlíšení sa javí byť najviac nápomocná história ich rozvoja. Depresie sa javia byť cyklickou chorobou. Môžu byť asociované s niektorými zo základných symptómov ADD, ale nie schémou postupného rozvoja. Kognitívne symptómy (základné ADD sympómy) sú prítomné len keď je prítomná aj depresia. Naopak, pri ADD môžeme vidieť symptómy počas predĺženej časovej periódy, zvyčajne naspäť do detstva.

 

Tiež sú tu nepatrné rozdiely pri SPECT. Depresia je videná na SPECT ako znížená aktivita v ľavom prefrontálnom kortexe v stave pokoja korelovaná so zvýšenou limbickou aktivitou.